V roku 1477 bol hrad skromnou stavbou, ktorú v 17. storočí zničili Švédi. V roku 1778 ho zakúpil posledný zatorský hejtman Piotr Dunin. Objekt bol čiastočne prestavaný a pristavené druhé poschodie. Ďalší majitelia zámku a zatorského panstva, Poniatovskí, Tyszkiewiczovia, Wąsowiczovia a Potockí, ho veľakrát prestavovali. V roku 1836 mu súčasnú podobu vdýchli Potockí. V roku 1939 zámok obsadil a vyraboval Wehrmacht. Predtým potomkovia Mauryciho Potockého odviezli časť slávneho vybavenia, úžasné umelecké diela a národné pamiatky. V roku 1945 bol hrad zmenený na sklad obilia, neskôr na kasárne, sídlil tu aj Inštitút zootechniky a naposledy Rybársky experimentálny ústav. V rokoch 1964 – 1973 prebehla rekonštrukcia. Budova postavená na obdĺžnikovom pôdoryse má tri podlažia a vonku vysunutú vežu, najstaršiu časť ešte z gotického hradu. Pri kratších stranách sa nachádzajú lodžie a hospodárska budova. Novogotický charakter zámku zdôrazňuje cimburie na veži a bráne, vstupný portál a dekorácia okolo rímsy a okien. Dochovala sa bohatá výzdoba sál: loveckej, zlatej, papraďovej a brečtanovej. Rebrové klenby, cenné fresky a štuky v pompejskom štýle, dielo Taliana Liattiho, a mramorové krby. V súčasnosti sa zámok nachádza v rukách Potockých a nie je sprístupnený turistom.