Pôvodnú pevnosť vystaval v 15. storočí sądecký kastelán Piotr Myszkowski, skladala sa z drevenej budovy na obdĺžnom pôdoryse obklopenej múrom s baštami v rohoch, zničená bola po nájazde na prelome 15. a 16. storočia. V 16. storočí vystaval krakovský biskup Wawrzyniec Myszkowski na tomto mieste goticko-renesančný hrad. V roku 1630 bol prestavaný za zotretia predchádzajúcich architektonických rysov. Tak vznikla poschodová, ranne baroková rezidencia s tromi krídlami, obklopujúca obdĺžne, arkádové nádvorie, ktoré zo štvrtej strany uzatváral múr s dvoma štvorcovými baštami na čele. Z tretej, nedokončenej veže z 18. storočia zostali len základy. Palác neskôr mnohokrát menil majiteľa, boli nimi: Opalínski, Ľubomirskí a Potoční. Posledným bol v rokoch 1872–1908 gróf Adam Potocki, ktorý na rybníkoch, ktoré už v okolí zámku existovali, rozvinul rybárske hospodárstvo. Tu chovaný kapor v roku 1900 získal Grand Prix na medzinárodnej výstave v Paríži. Po druhej svetovej vojne bol zničený a vypálený objekt zoštátnený. Od 70. do 90. rokov 20. storočia sa opravoval, aby získal späť podobu zo 17. storočia a bol prispôsobený pre sídlo krakovskej pobočky Štátneho archívu. V interiéroch sa zachovali neskoro gotické, renesančné a barokové kamenné portály.