V roku 1828 Rakúšania predali statky szczawnickému poštmajstrovi, Janovi Podhajeckému, ktorý ich zakúpil za peniaze Józefiny a Stefana Szalayovcov, aby im v roku 1834 Szczawnicu formálne predal. V roku 1839 ju prevzal po rodičoch Józef Szalay a založil kúpele. Vystaval prvé kúpeľné budovy, ktoré sám navrhol, zriadil Horný park, zakryl koryto Szczawného potoku pod Dietlovým námestím a propagoval kúpele, ktoré v roku 1876 odovzdal krakovskej Akadémii zručností. V roku 1909 ich odkúpil gróf Adam Stadnicki, a prudký rozvoj mesta nastúpil v 60. rokoch 20. storočia. Zástavba hornej, kúpeľnej časti mesta leží v údolí Szczawného potoka, práve tu si môžeme prezrieť vily a penzióny z 19. storočia vo švajčiarsko-tirolskom štýle. Ide o drevené dvoj alebo trojposchodové domy s verandami, priedomiami a vežičkami a bohatou rezbárskou výzdobou. Najkrajšie z nich, dochované bez väčších zmien od polovice 19. storočia, stoja pri Dietlovom námestí a lemujú z nej vybiehajúcu ulicu Jana Wiktora. Najstaršou budovou v kúpeľoch je Dvorec Szalayovcov z roku 1839, a medzi vilami priťahujú pozornosť: Švajčiarka, Holanďanka a Palác a Brat, Sestra a Hostinský dvor. Okrem toho: Alma, Danusia, Limba, Marta, Palma, U Panny Márie, Stará kancelária, Szalay a Wanda. V pijacom pavilóne z roku 1863 pôsobí kaviareň a galéria, mimo prevádzky je Świerkovo sanatórium z roku 1860, výzdobou okúzľujú pramene Waleryi a Magdalena.